S priateľom sme spolu krátko (2 mesiace) a dalo by sa povedať, že všetko by bolo v poriadku až na jednu vec, ktorou je jeho kamarátka. Poznajú sa už veľmi dlho, 10 rokov zhruba. Podľa jeho slov spolu nikdy nič nemali a sú len kamaráti. V minulosti spolu boli na dovolenke a trávili spolu čas len preto, že každý bol sám bez partnera. Ona partnera má už 1,5 roka a chcela by s ním rodinu, ale jej partner sa asi veľmi neponáhľa a ona neustále má potrebu písať a volať môjmu priateľovi a zverovať sa mu so všetkým. V podstate ona svojho priateľa postavila pred hotovú vec, že ​​s mojím partnerom sú kamaráti av podstate aj môj priateľ mi to tak oznámil.

Neviem, či je normálne, aby „dvaja kamaráti“ riešili, že tá kamarátka nemôže otehotnieť a môj partner jej bol k dispozícii kedykoľvek, keď mu zavolá alebo napíše. Ona sa teda vždy pýta, či nie je náhodou so mnou, aby vedela. A mňa to vnútorne zožiera. Ak spolu náhodou niečo nemajú a zo mňa či nerobia blbcov. Neveru by som totiž asi neprehryzla. Mám to tak jednoducho nastavené. A tá kamarátka, ktorej je kedykoľvek k dispozícii, mne je hrozne nepríjemná. Alebo skôr je mi nepríjemné, keď sa venuje jej, namiesto mňa a neviem, čo s tým mám robiť. Hovorila som priateľovi, že mi to vadí, ale on vôbec nepočuje a nechce to počúvať.

Občas si hovorím, či ma vôbec miluje, keď ja ma vôbec neberie ohľad a robí si, čo chce. Kedykoľvek kamarátka zavolá, alebo napíše, tak uteká za ňou. A ja sa cítim hrozne bezcenná a odkopnutá a už ma to veľmi nebaví. Rozmýšľam aj o tom, že sa s priateľom rozídem. Holt keď nedokáže pochopiť, že ja by som mala byť na prvom mieste. A mal by chápať moje pocity, ale on robí presný opak. A to ma práve mrzí, pretože som si myslela, že dá prednosť mne pred kamarátkou a bude to chápať. Ale namiesto toho to vyzerá, že sa bohužiaľ rozídeme. Mňa to trápi, ale asi s tým nemôžem nič moc robiť.